Watcherove postrehy zo života

No jasné, otrepaná téma - Slovenské zdravotníctvo - ak nedáš úplatok - ostaneš iba kusom /a často krát v liečbe po - kusom/.
V pondelok 26.1.2009 som potreboval ísť do Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Dôvod bol taký, že odborný lekár neurológ ma po svojej polročnej neúspešnej liečbe poslal do Fakultnej nemocnice v Košiciach na konzultáciu u neurochirurga a ten po prezretí si vyšetrení, ktoré mi naordinoval neurológ z leteckej nemocnice skonštatoval - načo Vás toľko zbytočne röntgenovali a prepchávali liekmi, keď nespravili dve základné vyšetrenia.. a poslal ma spat s tým, že ma neurológ má objednať na magnetickú rezonanciu a ešte jedno vyšetrenie... nebudem to rozpisovať. Jednoducho išlo len o to, aby mi vypísal neurológ dve žiadanky na odborné vyšetrenie  teda administratívny ,max 10 minútový akt.
Keďže viem, že na neurochirurgii v leteckej nemocnici v Košiciach je vždy plná čakáreň a v práci ma čakala termínovaná úloha, rozhodol som sa ,aj keď si rád pospím, privstať si a ísť tam čo najskôr.

Lekár ordinuje od 7:30 hod. O ktorej by ste tam išli do čakárne vy aby ste mali aspoň iluzórnu istotu že budete na bedni? / teda medzi prvými tromi/.
Ja som to odhadol tak na 6:45 hod. Aj keď budem druhý - tretí .. ku lekárovi sa dostanem max do 8:15 hod. A tak ráno, 6:15 som vybehol do mrazivého a veterného dňa. V nemocnici som bol ešte 5 minút pred plánovaným časom príchodu. Otvoril som oči pri vstupe na chodbu oddelenia. Sedelo tam v tichosti asi 15 ľudí. No čakáreň neurológie bola zatvorená. Prezrel som zrakom spolutrpiteľov v čakárni, aby som sa vedel zaradiť na správne miesto v rade. Tak sme všetci v pokoji a tichosti čakali. O 7:00 hod prišla sestrička a otvorila čakáreň. Fííha, bol som druhy!!! . V čakárni nás čakal papier na napísanie sa do poradia, na ktorom už bolo jedno meno dopredu napísané, ale na neskorší čas. Tak , hovorím si - zápis bol úspešný som druhý, časový plán vychádza. Sedeli sme tam traja do 7:25. O 7:25  sa do čakárne nehrnulo asi 10 - 12 ľudí a niektorí sa zapísali do zoznamu čakateľov, niektorí nie. Pani, ktorá priviezla asi svojho muža - cca 65 ročného pána po niekoľkých infarktoch s nehybnou polovicou tela išla dnu ako prvá, nebola na zozname ale nikto neprotestoval - stav bol vážny. Ale po tom sestrička vyšla von a začala vyvolávať mená , ktoré na zozname neboli - vraj sa nahlásili telefonicky.. No super - nikto nič nepovie , žiaden oznam s číslom kam sa môžeme objednať... Dnu vošlo minimálne  6 ľudí. Medzi nimi aj mladý letec - ale ten má prednosť /je to uvedené na ozname na dverách/. Potom okolo 9:15 hod sestrička objavila zoznam. Prečítala prvé meno a pán s dvomi barlami, ktorý v čakárni čakal ako jediný predo mnou vošiel dnu. Potom nasledovalo ďalšie 15 minútové čakanie a okolo 9:30 som sa dostal dnu.
Vo vnútri sú dve kabínky , kde sa pacient pripraví na vyšetrenie a počká na to, ako lekár zavolá jeho meno aby vstúpil do jeho svätyne. Čakám a počujem jedno meno - no to asi ten pán s barlami. Za chvíľu druhé meno, potom tretie .. halooooooooo!!! zabudli ste na mňa ? pýtam sa sestričky .. nie pane , čakajte ste v poradí.. pán MUDr. rozhoduje kto vojde dnu v akom poradí... Započul som ďalšie dve mená a potom akoby niekde z ďalekých skalistých  hôr priniesol vánok slabučké .. pán watcher, vojdite dnu.
Úkon trval 8 minút, dve vety ku tomu, jeden 3 sekundový pohľad na pacienta a v rukách som mal dve vytúžené žiadanky na odborné vyšetrenie. Keď som odtiaľ vychádzal, bolo 11:15 hod. 4,5 hodín čakania - a to som bol som na tom blbom zozname druhý..
Potom som išiel na RTG kde som pri okienku staršej zachmúrenej sestričke odovzdal žiadanku a čakal na zavolanie. Po vstupe dnu, keď si sestrička pozrela moje predchádzajúce RTG vyšetrenia, CT vyšetrenie - mi povedala... to čo Vás toľko röntgenujú?? sú normálni? Zmohol som sa iba na odpoveď: "Sestrička, oni ma svojimi vyšetreniami a pokusmi s liečbou zabijú skôr, ako vyliečia" .. zasmiala sa a RTG išlo rýchlo.

V čakárni som vyčkal na snímok , takže  keď som počul svoje meno , radostne som vykročil ku okienku. Pri okienku stála približne 150 cm a 150 kg pani v strednom veku s dlhým vrkočom pod zadok. S šarišským nárečím ku sestričke povedala" Vy sce pani Maraková /meno je vymyslené už nepamätám /... sestrička nie nie som, taká tu ani nepracuje... "No nepracuje, ale vy sce ma minule vybavovaľi ňééééééééé????/. Sestrička na to:“ neviem nepamätám si“. Pri tých týchto slovách, pani s vrkočom vybrala z tašky úhľadne zabalený , červenou stuhou previazaný balíček / šírka 20 cm, výška minimálne 40 cm a posunula ho dnu ku sestričke so slovami: "ta to som doňesla pre Vás - dzekujem". V rade sme stáli asi traja štyria, pozerali sme nechápavo na seba čo sa deje.. Sestrička bez mihnutia oka balíček zobrala, položila ho vedľa /nemala ani toľko inteligencie, aby ho spratala z očí/ a pokračovala v administratívnych úkonoch...
Bolo mi z toho na zvracanie...  To že som to foťákom neodfotil bolo preto, lebo som mal obidve ruky plné a mobil niekde v zákutiach zimnej vetrovky..
Z nemocnice som vyšiel okolo 11:40 hod - teda po 5 tich hodinách / z čoho tvorilo samotné vyšetrenie a vypísanie žiadanky max 17 minút/. Aj keď som si ráno myslel že mi plán vyšiel, som druhý - netušil som ako veľmi som sa mýlil.
Mnohí z Vás si pri čítaní určite vravia – no ja by som im dal, vynadal * vykričal ...  No ja som bol celý čas ticho, síce to vo mne vnútri vrelo,no neprotestoval som.. Pred cca rokom som raz zaprotestoval v čakárni, a na to z ambulancie vyletel ako zmyslov zbavený lekár, a vykričal sa na mňa čo si to dovoľujem sa vôbec ozývať že tu niečo nefunguje... Keď som prišiel na radu, vyšetrenie sprevádzalo mnoho narážok, ironických pripomienok na moju adresu zo strany pána MUDr. Nereagoval som , lebo ak by som mal, skončil by asi veľmi zle..

Keď protestujem / slušne, bez invektív/ je zle, keď neprotestujem .. je zle lebo čakám hodiny...

Keď mala pre pár rokmi manželka v siedmom mesiaci nečakané kontrakcie, o 5 minút sme boli v čakárni na pohotovosti Fakultnej nemocnice v Košiciach. Po 10 minútovom hľadaní lekára , pribehla sestrička a keď si prečítala papiere, kde bolo uvedené že manželku ošetruje lekár z gynekologickej nemocnice zo Šace - na nás v noci okolo 23:15 hod drzo kričala že čo tu robíme , nech ideme do šace keď sme si vybrali Šacu ako miesto pôrodu... Pozreli sme na ňu a vravíme, veď tu vedľa v bloku bývame , vy ste najbližšia pohotovosť a hore máte pôrodné sály, ak by prišiel čas pôrodu... Potom ležérne prišiel lekár, manželku vizuálne vyšetril a povedal jej že rodí.. /v siedmom mesiaci/ a že nech ideme na pôrodnú sálu. 
Protestovali sme a podpísali reverz. Naš Japonec /japonské auto/ cestu do Šace zvládol za menej ako 10 minút . /leteli sme nízko :-D/. V Šaci prišiel lekár, napojil manželku na prístroje, ktoré sledovali kontrakcie a po polhodinovom vyšetrení povedal, že kontrakcie sú, pôrod môže prísť  tak na 10 percent, ale že oni nemajú neonatologické oddelenie - na pôrody v siedmom mesiaci a že sa budeme musieť vrátiť späť do Fakultnej nemocnice... Že chápe našu situácie a napíše aspoň závery z vyšetrenia a odporúčania na ďalší postup. O 10 minút sme boli späť v Košiciach, kde nás privítali s posmešnými slovami: Tááááák pani zo Šace predsa len prišla naspäť.. čo Vás tam nevedeli vyšetriť..??? Preglgli sme to, išlo predsa o nášho potomka... Vyviezli sme sa výťahom , vystúpili na pôrodníckom oddelení  a keď sa dvere otvorili personál zabalený v oblekoch na operáciu sa ma pýtal :“Tak otecko - budete pri pôrode? “. Vtedy som nevydržal , vybuchol a zakričal na nich?: „Čo tu trepete, manželka je v 7-mom mesiaci, boli sme v Šaci máme tu výsledky vyšetrenia - pôrod vôbec nemusí byť...“.  Celý pôrodnícky team sa zastavil, jedna pani vzala správu zo Šace, prečítala si ju a potom povedala, no dobre ale na pozorovanie tu musí ostať... dáme ju na izbu a budeme sledovať stav. Vydýchol som si a nechápajúc túto situáciu však veriac že sa zabránilo tomu najhoršiemu - umelo vyvolanému pôrodu som po rozlúčke s manželkou išiel domov.. Bola tam až do normálneho dňa pôrodu.. kedy jej pichli tzv. vyvolávačku a keď manželke prišlo zle , zistili že nášmu ešte nenarodenému synčekovi začína zlyhávať srdiečko... O 15 minút bol po rýchlom operačnom zákroku /Cisárskym rezom/ na svete. / a to manželka v tej nemocnici pracuje.../.
Tak kam speje naše zdravotníctvo? Úplatky, ignorácia , človek je iba číslom - kusom ... Hlavne nech platí každý mesiac pravidelne odvody ... Ako povedal Morpheus vo filme Matrix  : Sme len baterky..
Kým dávame energiu, pracujeme tvoríme – plníme systém – tak sme zaujímaví. Keď dôjde ku poruche – chorobe ... systém nás odstrkuje a sankcionuje, odpisuje... chudáci dôchodcovia, mamičky na materskej dovolenke, rodičia postihnutých detí, bezdomovci a siroty v detských domovoch.
Tak na záver:
Hmm a vlastne neverím že sem niekto po prečítaní úvodníka na článok klikol a povedal si... určite tá sestrička úplatok nevzala.
Vzala, berie a bude - budú brať? .. dokedy?

Watcher