Watcherove postrehy zo života

Dňa 6.2 2009 som pôsobil v organizačnom tíme, ktorý zabezpečoval kultúrny program diplomata z  bližšie neurčenej, ale v celosvetovom meradle významnej ázijskej krajiny / nepíšem z dôvodu  anonymity diplomata/. Keďže sa program tvoril mesiace vopred, naplánovali sme aj návštevu jaskyne  DOMICA. Informácie o otváracích hodinách a podmienkach pre individuálny vstup mimo pravidelných  vstupov sú dostupné na internete, pre istotu som telefonicky kontaktoval správcu jaskyne ešte jeden deň vopred, či nedošlo ku neplánovanej technickej odstávke.

Už v telefonickom rozhovore sa pán na druhom konci telefónu vyjadroval až príliš stroho a bolo z  neho treba informácie ťahať ako z chlpatej deky. Oznámil som mu náš zámer v rámci kultúrneho  programu diplomata navštíviť 6.2.2009 v čase o 14.00 hodine navštíviť jaskyňu. Po mojej otázke, či  by bolo možné prezentovať informácie v anglickom jazyku ma namiesto odpovede:" jasné, nie je  problém, robíme to tu bežne" sme dostali odpoveď :" a čo , keď s ním dôjdete nebude mať hádam  svojho tlmočníka?" keď som mu vysvetlil, že tlmočiť mu budeme, ale všetky odborné výrazy spojené s  prehliadkou jaskyne nemusíme ovládať, nám bolo povedané: " No, máááááááááme tu jeden papier ale iba asi na formáte A5 je to tu napísané - musí to stačiť". Nevadí, veď niečo naštudujeme, čo nebudeme presne vedieť - opíšeme inými slovami.

Tolko na uvedenie do problematiky. Prišiel teda deň D. Pred návštevou DOMIC-e sme s diplomatom boli na prehliadke Betliara. Služby mali úplne v poriadku, preklad nebol problém - a aj milý úsmev  personálu pomohol ku tomu, že sme sa všetci vrátane nášho významného hosťa dobre cítili.

Potom sme v prestávke medzi ďalším programom skočili v Rožňave na obed. Napriek viac ako hodinovej  prestávke sme sa na obede zdržali a z Rožňavy vyrazili smer Domica okolo 13.35 hodine. Napriek  veľmi slabému označeniu smeru príjazdu do areálu DOMIC-e sa nám to podarilo vďaka pomoci domácej  slečny z blízkej dedinky. Pred komplex DOMICA sme prišli o 14.01 hod. Po vystúpení z auta sme smerovali po schodoch hore, k  predpokladanému vstupu do komplexu - predpokladanému vstupu preto, lebo v priestore parkoviska  /logicky miestu prvého kontaktu po vystúpení z auta/ nebola ku vchodu umiestnená žiadna informačná  tabuľa, šípka proste nič! Apropo na parkovisku sme stáli sami.. žiadne auto, autobus nič. Počas nášho výstupu po schodoch cca o 14.02 hod som uvidel postavu za sklenenými dverami, ktorá sa  ležérnym tempom priblížila ku dverám, zamkla vchod a ležérnym tempom pokračovala do útrob budovy.

Uf, to hádam nie! Zatvorili pred nosom? Po príchode ku dverám sme sa ich márne pokúšali otvoriť,  márne sme hľadali zvonček . telefónne číslo na dverách na kontaktovanie pre individuálny vstup ..  nebolo tam nič. Všade ticho , iba vo vnútri sa ležérne prechádzal pán, ktorý vstupné dvere  zatvoril! V tejto situácii sú slová zbytočné. Omeškali ste sa o 2 minúty - Váš problém!!! No bolo to ale vhodné nejako vyriešiť. Pokúšali sme sa klopať na dvere, reakcia žiadna! Potom som kľudne no  hlasnejšie zaklopal na dvere kľúčikom od auta - veď to hádam ten pán vo vnútri bude počuť a otvorí  nám. Najprv spoza dverí imbecilne na nás pozeral, a keď som sa otočil ku hosťovi , že  mu vysvetlím situáciu sa náhle dvere otvorili a vybehol spoza nich pán kolo štyridsiatky a poďho rovno ku mne s  pokrikom! "Pane jaký máte problém? - kričal mi zblízka do tváre" Môžem Váám nejako pomôôôcť?  Opakoval - a ja som na neho nechápavo pozeral ako agresívne správa. Moja odpoveď bola napriek tejto jeho reakcii kľudne: " Pane, vieme že sme prišli pár minút po oficiálnom vstupe, mrzí nás to -  nevedeli sme nájsť vstup. Radi by sme sa , ak je to možné pripojili ku návštevníkom , ktorí už  prehliadku asi začali. Pane bolo by to možné - volali sme Vám včera a vysvetlili akého hosťa so  sebou berieme." Odpoveď bola:" Nie už sú dole , nedá sa!!!" A ďalej opakoval svoje slová o tom ako  mi môže pomôcť a čo si prajem... /normálne prípad pre psychiatra". Keďže som zhruba vedel , koľko  stojí individuálny vstup, opýtal som sa na túto možnosť, pretože dotyčného pána ani nenapadlo namiesto primitívneho vybliakavania sa na mňa, aby nám ponúkol túto možnosť.

Odpovedal mi že to je možné ale že to je drahé!! No spočítal som si koľko zaplatím, hosť je hosť a  nechcel som jemu a ani nám pokaziť deň. Tak OK, povedal som dotyčnému pánovi, zaplatíme  individuálny vstup. Po týchto slovách nás vpustil dnu. Zaplatili sme cca 1500 Sk /boli sme štyria/.

 Po uhradení lístkov zobral pán - teraz už sprievodca nejakú baterku a pohol sa od pokladne. Opýtal  som sa ho na preklad, zopakoval že nebude v angličtine a tak som ho poprosil aby mi teda dal nejaké materiály v angličtine čo v telefonickom rozhovore spomínal že má. 

Odpoveď bola takáto: " No ta čo to nehovoríte dopredu a všetko naraz? Páááááni hovorím dopreu čo 
chcem!!!!" A prešiel dva metre späť otvoril pokladňu a vybral 2 x A5 papier so stručným opisom  prehliadky. Prešli sme asi 7 metrov od pokladne a pri vstupe do jaskyne ma pán zastavil s otázkou?  " Pane ukážete mi lístok?" Pozrel som na neho s nechápavým výrazom v tvári, pretože prešlo asi 45  sekúnd čo mi lístky osobne predal práve on.. No nevadí, vyhľadal som ich vo vetrovke ... mám na nej veľa vreciek no nakoniec som ich našiel a pánovi ukázal. Ďakujem nech sa pááááči...

Po vstupe sa nám ukázali krásne jaskynné útvary, proste paráda. Nášmu hosťovi to naozaj vyrazilo  dych. Povedal nám ,že pochodil po svete vyše 40 jaskýň, no takú krásu čo máme ukrytú v Slovenských  jaskyniach, to veru ešte nevidel. Vieme o ňom ,že ako všetci Ázijčania aj on má veľmi blízky vzťah  ku prírode a boli sme šťastní, že sme ho niečím potešili. Jeho tvár žiarila, so záujmom prechádzal  z jednej siene do druhej. Občas sa zastavil a poprosil o foto. Pri jednej zastávke, po tom čo  sprievodca dokončil svoj výklad sme sa spolu celá skupina odfotili a chceli sme pokračovať ďalej...

 
Hmm ďalej ale kam? Náš sprievodca zmizol.. Áno, čítate dobre zmizol ale to nie je všetko, on proste vypol svetlá v jaskyni a nechal nás tam uprostred tmy stáť!!!

Chvála bohu nosím pri sebe malú  príručnú baterku uloženú v prepisovacom pere, tak som ju bleskovo vytiahol a posvietil na cestu. Dodnes neviem ako ma duchaplne napadlo povedať nášmu Váženému hosťovi, že toto čo sa práve udialo  bola iba ukážka jaskynnej tmy a nie primitívnosť nášho sprievodcu. /Keď o tom práve píšem napadlo ma to asi preto, lebo obdobným no vopred avizovaným spôsobom nám takto prehliadku Jasovskej  jaskyne spestrila minulý rok naša sprievodkyňa./ Svetlá pán sprievodca nezapol a my sme pomaly ku nemu prišli. On si kľudne pokračoval v prehliadke. Pomaly som ku nemu prišiel, a keď dokončil svoj výklad , decentne som mu vysvetlil že kto je ten  pán s nami, aké je jeho postavenie a že má vzťah k prírode a že sme radi že ho môžeme aspoň niečím  novým potešiť - keď už cestuje po svete a určite toho veľa už videl. Že ak ho zdržujeme tým, že sa  možno o pár sekúnd pri nejakom krásnom útvare zastavíme, nech nám to povie - budeme sa snažiť ísť  rýchlejšie - no sme len štyria , zaplatili sme si individuálny vstup tak veríme že s nami a naším 
hosťom bude zhovievavejší.Drzosť pána sprievodcu ale nekončila. S kľudom v hlase nahlas odpovedal: " Mne je to úplne jedno  kto je tento pán, pre mňa za mňa si ho vychvaľujte koľko chcete. Pre mňa je to taký istý návštevník ako hocijaká matka s malým deckom!!!". Nebudete sa 10 minút zdržiavať na každom kroku!!!

Po tomto som sa už len zmohol na slova ku mojim kamarátom čo s nami v jaskyni boli: " Chvála bohu,  že náš hosť nerozumie po slovensky, lebo taký prístup by nepochopil a mohli by sme sa Slováci  hanbiť za takýto prístup ku svojím hosťom". Nič nám nepovedal že ho zdržujeme, že by sme mali  rýchlejšie ísť... choval sa ako grobian!!!

Odpoveďou na moje slová bol pokrik pána sprievodcu, že mu je to jedno ... a ďalšie som fakt ani  nechcel počuť a dnes si ani nespomínam čo ešte dodal...

Von sme vyšli s trpkým pocitom v ústach. Je toto dnes vôbec možné!!! Dnes , keď mnoho našich  spoluobčanov trpí problémom prepúšťania, štátna pokladnica má málo peňazí...

A tu , kdesi v zapadnutom kúte Slovenska, v štátom financovanej inštitúcii na teplučkom miestečku  stretnete takéhoto grobiana! Neverím že pred nami nejaká skupina v jaskyni bola, tak ako pán  sprievodca na začiatku povedal.  Okradol nás o peniaze zaplatené zbytočne za individuálny vstup,  choval sa ku nám ako sa choval.

Okrem toho to príspevku budem pátrať o inštitúcii, ktorá je nadradená tejto v Domici a budem trvať  na vysvetlení a vrátení peňazí zaplatených za vstup a verím že toho to pána neminie postih.

Možno tento článok pomôže zaplniť jeho pracovné miesto niekým, kto takúto prácu bude robiť rád a  prezentovať našu krajinu pred hosťami spôsobom, ktorý ich ku nám priláka aj v budúcnosti.

Na záver pripájam len jedno odporúčanie kamaráta, ktorému som tento príbeh nedávno rozprával:

"Do Domice áno - ale z Maďarskej strany!"